Raz na vianoce, myslím že pred 5 rokmi, sklamaný z toho že pod stromčekom u starkej je len malý balík som sedel a "oduto" pozeral
TV. Keď zavelil starký do otvárania darčekov moc sa mi nechcelo a len ťažko som zakrýval sklamanie, ale napriek tom som sa pobral k stromčeku.
Ako zvyčajne v ňom bolo oblečenie, nejaká mykina, spodné prádlo a samozrejme hračky, na ktoré som sa vtedy tešil azda najviac. Vtedy
som mal 12 a teda sa nemôžete čudovať že ma nezaujali ponožky, tričká ale hneď som sa vrhol na kolobežku a pár maličkostí ktoré mali
vtedy pre mňa hodnotu zlata. Až doma som si všimol že som dostal kazetu, nejakú hnedú s mnohými postavami v čudnom oblečení na obale.
Keď som ju doniesol mame, povedala že práve ona kázala kúpiť starkej túto kazetu. Prišiel som do obývačky že si ju pozriem no na markíze práve
bežala nejaká rozprávka a tak kazeta ostala ležať na poličke zabudnutá niekoľko mesiacov. Asi po 3 mesiacoch som počul z obývačky rynčanie
zbraní a tak som sa ta vydal s presvedčením ze otec pozerá nejaký historický film. Prišiel som práve keď Boromir zhromažďoval okolo seba rohom
nepriateľov. V tom momente som si sadol na gauč a ani som nedýchal. Hltal som každý jeho pohyb, plakal som keď zomrel, čudoval sa prečo sam
skočil do vody za nejakým Frodom. Hneď som prosíkal aby som si to mohol pozrieť od znova. Nedá sa povedať ako moc ma to očarilo, veril som
že Stredozem musela naozaj existovať a učitelia mi to zamlčali. Tak sa táto téma preniesla do školy kde sme sa o PP rozprávali so spolužiakmi. Následne
prišli filmy Dve veže a Návrat kráľa kde sa vo mne umocnilo citové puto s touto tématikou. Po ďaľšej odmlke spôsobenej pubertou som sa dostal
ku knihám ktoré ma zaujali oveľa viac ako filmy a preto som ich mal do 2 rokov všetky. Najprv iba Spoločenstvo Prsteňa, potom som skompletizoval
trilógiu neskôr rozšíril poznatky Silmarillionom a Nedokončenými príbehmi a pred nedávnom Húrinovými deťmi.
Najbližšie STretko v Bratislave bude, keď sa dohodneme. Ďalšie detaily nájdete v príslušnej téme. 
