Verejná debata > Poézia

Zapal basnickeho creva aneb basnicky ine ako anglicke aneb slovenska poezia.

(1/10) > >>

Lothmíril:
Eru: ďakujem.
2. - áno, absolútne súhlasím. Tá báseň je zámerne prestrelená, aby som samej sebe dodala odvahu, alebo čo. Pretože, to, čo opisuje, by bolo jednoduché, áno, vzdať sa... ale čo by som z toho mala? :) a veta s Bohom to už len má doviesť do absurdna.

Eruantalon:
Pekná básnička. Zaujímavá, aj keď obsahom nie úplne podľa môjho gusta ;-)


--- Quote from: Lothmíril on September 28, 2010, 02:48:07 am ---Čakám na zásah od Boha, aby som už nič nemusela sama, na vlastnú zodpovednosť, vlastnými silami

--- End quote ---
1. Obávam sa, že také už nebude. Minimáne do dôchodku. A pri sucasnom demografickom vyvoji sa aj potom budes starat sama... ;-)
2. Buď rada, že (možnosť mať) vlastnú zodpovednosť a sily máš. Mnohí (mnohé... a ani nie veľmi ďaleko na juhovýchod) by s tebou vymenili ;-)

Lothmíril:
Kam ísť
a kedy dvihnúť ruku
Kedy zavrieť oči
a oprieť sa
a dúfať, že budeš stáť za mnou

Chcem zmiznúť
Nič nemusieť, nič nechcieť
Na kúsok ukradnutej chvíle
Nechať sa zachrániť

Kedy si priznať, že to nezvládam

Roztrhať sny
a odpustiť sama sebe

Čakám na zásah od Boha, aby som už nič nemusela sama, na vlastnú zodpovednosť, vlastnými silami

Lothmíril:

Keď miluje, tak horúco
keď klame, tak úprimne
keď zatne, tak do krvi.

Nezabudneš, nikdy nezabudneš na odraz jej tváre vo výklade, šla okolo, zamyslená, usmievala sa na teba ako keby tam videla niekoho celkom iného.

Keď ublíži, je v tom nevinne.

Prosím, šepkala naliehavo a ty sa nedokázal zavrieť oči pred tými jej ktoré sa leskli od vlhkých sĺz, možno boli prefabrikované umelou úzkosťou straty vlastného pocitu dôležitosti -

Keď kričí, tak ťa to bolí
Keď sa jej čierne linky obkresľujúce oči vpíjajú do tvojej kože ako atrament, máš pri tom pocit, že robíš niečo zakázané
Keď ti prejde bruškom prstu po perách, odpúšťaš jej zárezy na tvojom predlaktí
Chcel by si...

Odložiť do zákutia šuflíkov v zadnej poličke v tvojej mysli urazené dotyky na miestach tvojho tela o ktorých nikto iný nevie a túžbu presvedčiť samého seba že naposledy prišla v nových šatách z nádherne poníženého mušelínu odkrývajúceho nebezpečne všetky karty a kúsky otázok ktoré to nabudúce všetko pokazia.

Keď je to ona, nevládzeš.

Lothmíril:
Dakujem...:)

Navigation

[0] Message Index

[#] Next page