Forum Arda.sk
Verejná debata => John Ronald Reuel Tolkien => Topic started by: Eruantalon on February 16, 2007, 02:53:31 pm
-
Oné ludze.... kedy totok vyšlo prvýkrát u nás v zrozumiteľnej reči?
-
2001-2002 v slovencine od slovartu... a 1992 v cestine preklad Posustova
-
hmm... 92? tak neskoro? za sociku nist? (reku ked bol hobit....)
-
to vies Mordor na vychode... dakto tupy si to mohol spajat so ZSSR
-
Slovensky hobit 1974 - ale ruku do ohna za to nedam.
Co by mna este zaujimalo, kto prekladal ceskeho Hobita? Mam pocit ze prvy krat to nebola Posustova.
-
loth: ty si nečítaš nadpisy tém? :-D ... zaujíma ma PP, nie hobit ;-) ... to kvôli "Za desať"
-
no dobre ja len tak do vzduchu :) a otazku mas uz zodpovedanu ;)
ale mas pravdu, len som rychlo citala ze si nieco s hobitom spomenul :-[ :D
aaaa je to dost logicke, lebo hobit je predsalen detska rozpravka, zatial co pp... no, vsetci ste citali povestnu komunisticku recenziu :aragorn:
-
a otazku mas uz zodpovedanu ;)
co? kde?
-
no, vsetci ste citali povestnu komunisticku recenziu :aragorn:
je neikde na nete? este som na nu nenarazil :ring:
-
Embuck> http://www.jcsoft.cz/fantasy/viewnews.asp?id=386 :D
-
Práve som znovu začala čítať znovu Spoločenstvo. Aaaaaa ja sa rozplývam. Už som takmer v polovici druhej knihy.
Tak mi napadlo, že mám si prečítať český preklad PP a potom slovenský a potom anglický? Alebo mám prečítať najprv česky všetky dostupné knihy, potom slovensky všetky a nakoniec čo sa mi podarí zohnať anglicky? Pri mojej škole a povinnostiach a (ne)znalostí z angliny by to bola zábava minimálne na rok :D
-
Ramgad ja mam PP coma anglicky, aj nedokoncene a aj eseje :D keby si chcela;)
Edit > mam aj Hobbita ;)
Edit > zabudla som ze Silmac mam len cesky, musim dokupit
-
PP mám anglicky aj ja, len je to paperback a keď sa chytím písma, umaže sa :D
Tak budem umazávať niekomu inému, super :tongue:
Silmáč inak nemám. NP mám vytlačené už 4 roky, len som k nim stále nespravila rejstrík a tak sa mi ich nechce zviazať. Ale všetko mám v pdf, len kto sa bude slepiť pri kompe ::)
-
Ram: ak si si všimla, jeden AJ silmáč je tu v ST navyše (je síce sľúbený Shadeovi, ale iste mu nebude vadiť, keď si ho prečítaš...)
a čo sa NP a registra (rejstrík je bohemizmus, ak nie rovno po česky :-P) týka... hrebeňová väzba má tú výhodu, že sa tam dá čo-to potom doložiť
... ale inak sme k teme :-P
-
Ako teraz čítam toho PP, tak stále viac ma zaráža, ako často JRRT naozaj použil slová ako "východ" a "západ" v zjednodušenom zmysle, že východ zlý, západ dobrý. Pôvodne som to aj chcela počítať... ale ehm viete, keď vám zrazu ubieha dej... a rozhodne takéto kontrasty nepoužíva ani medzi severom a juhom.
Ale čo som chcela tým povedať, že naozaj sa nečudujem tým komunistom, že v tom videli bakanú knihu. Samé hlášky o smradlavom východe a fantastickom západe, no nenasrali by vás byť nimi? Napríklad toto z Dvoch veží (keď zomrel Boromir a oni mu spievali pieseň o severnom, západnom a južnom vetre):
"Východný vietor ste nechali mne," povedal Gimli, "ale ja o ňom nebudem nič spievať."
"To je tiež správne," povedal Aragorn. "V Minas Tirith východný vietor trpia, ale nepýtajú sa ho na noviny..."
Alebo už neviem kde, preto necitujem, bolo, že východný vietor prináša skazený vzduch alebo niečo v tom zmysle...
Corrected by Učiteľka slovenčiny
Eru si si istý? Hľadala som to aj v KSSJ pred tým, než som to som postla, aj sestru som vyspovedala a povedala, že je to stroj... ???
EDIT: genitív vetra, nom. pl. vetry... aha dub, zabudla som, že má výnimku v gen. sg... idem do kúta a už odtiaľ nevyleziem :-[
-
Ram: ale my sa bavíme o lokáli, nie o genitíve... ;-)
-
Hej, ja viem, že lokál. Ide o to, že samotný DUB ma v genitíve (od) dub-A, ale ostatné substantíva skloňované podľa vzoru DUB majú v genitíve (od) vlak-U... takže som nesprávne určila vzor => predpokladala som, že vietor - od vetrA... povedala som si, že podľa DUB sa nebude skloňovať, lebo tam je v genitíve U a tak som tam napchala STROJ ako jediný možný vzor a už to išlo...
:D :D :D :D
-
ee ono dub v genitive je dvojtvar -a -u.
osobne riesim vecnu dilemmu so slovom pas.... objat niekoho okolo pasa alebo okolo pasu? akonahle medzi to vlozim nejake slovo, napr pridavne meno, ja neviem utly pas, tak znie lepsie druha moznost...
-
Apage Brutovia, toto nieje pokec o gramatike
-
Nachádzam samé zabudnuté veci. Aha čo tentokrát (napísala som to pred posledným IstroConom na members):
10 príznakov závislosti od Pána prsteňov:
1. Keď počuješ LEGO, automaticky doplníš LAS.
2. Keď ideš okolo klenotníctva, začneš hovoriť "môj miláššik".
3. Nosíš na ruke obyčajný zlatý prsteň a tváriš sa, že si neviditeľný.
4. Rodokmeň Froda Pytlíka poznáš odpredu aj odzadu, ale nevieš si spomenúť, ako sa volá tvoja vlastná babka.
5. V bazéne čudne hádzeš rukami a kričíš "Mňam mňam rybišky".
6. Potajomky si naťahuješ končeky uší, aby boli špicaté.
7. Každé ráno čumíš do umývadla plného vody a prikazuješ mu, aby ti zjavilo budúcnosť.
8. Keď uvidíš farára, skríkneš "nazgúl" a s revom bežíš preč.
9. Mladšieho súrodenca prezlečieš za orka a s výkrikmi "Elendil, Elendil" ho naháňaš s dreveným mečom po byte.
10. Tvoj pes sa ťa bojí odvtedy, čo si naňho skríkol "Noro lim, Asfaloth!" a vysadol naň.
Omg tráááápne :D A tie Mňam mňam rybišky som naozaj robila v mori. OMG :boast:
-
Ramgad > to je uplne super :D
-
Neda mi nereagovat na Boromira ;) len som nechcela zacat rozoberat v zaujimavych linkoch ani zakladat novu temu. To video, ktore si postol, bolo velmi krasne :)
Ale aky nudny Faramir?:)
Myslim, ze Boromir ako bol vykresleny nemal velmi casu vzbudit moju doveru a sympatie, pri prvom citani, aj ked ho samozrejme mam rada a je to velmi zaujimava postava. Faramir vsak do pribehu vkracal... celkom iny, ako ostatni. S inymi ambiciami (netuzil po moci...), inymi prioritami, pohladom na svet. Uz len to, ze svojmu bratovi nezavidi, a predsa sa ho snazi pred otcom nahradit, ked vidi, ze to potrebeje... pripada mi tisic krat realnejsi a ludskejsi ako velky hrdina Aragorn, ktory sa blysne za kazdych okolnosti.
A teda vobec sa mi nepacilo, co s nim spravili vo filme ???
-
To nudny som prehnal. Hej ani ja ho nepovazujem za nudneho. Vo filme sa mi pacil - v director's cut mu podla mna bolo hadam venovane este viac priestoru ako v knihe. Jasne to co bolo v obycajne kino verzii bola muka. Ale v tej rozsirenej, bolo vsetko co si povedala. A este naviac konflikt medzi povinnostou voci otcovi a k tomu co povazoval za spravne. Preto sa mi narozdiel od ostatnich ludi pacilo, ze nepustil hned Froda so Samom. Ale az potom, ked naozaj videl o co ide a zistil, ze prsten je v spravnych rukach (hm, zly vyraz, lebo dolezitu ulohu v tom zohral Sam) a na spravnej ceste. A navyse scena v dvojke po dobyti Osgiliathu, kde bolo pekne ukazane, ze nielen Faramir mal rad svojho brata, ale bolo to aj naopak. Lenze Boromir bol od malicka vychovavany ako buduci spravca a preto v nom nakoniec zvitazila povinnost spravat sa v prospech svojho otca a Gondoru.
PS: Inak minule pri pive sme sa rozpravali s Frenkym. On teraz cita Pana Prstenov. Povedal, ze jemu sa knizny Boromir paci ovela menej ako filmovy. Nieco v tom zmysle, ze knizny je obycajny drtic bez rozumu. Som si len tak spomenul, ze tesne potom ako bolo Spolocenstvo v kinach, sme s vela ludmi zhodnotili, ze ten filmovy bol velmi charizmaticky, a ze tak nejak sme si predstavovali Aragorna. Teraz pocase, ked uz mam ako Aragorna vsugerovaneho Mortensena sa mi az tak velmi nezda, ale mozno vtedy ten cerstvy dojem mal nieco do seba.
-
Od včerajšieho kvízu na TolkienCone dumám nad otázkou "ktorú báseň zložil Bilbo pre Aragorna". Odpoveď bola to o zlate, čo sa neblyští, atď...
ALE
Aragorn v Hôrke hovoril, že sa tá báseň spája s jeho menom oddávna. Bilbo však v Roklinke tvrdil, že ju zložil sám vtedy, keď mu Aragorn povedal svoj príbeh. Tak ako to teda poďľa vás je?
Aragorn je o 41 rokov mladší od Bilba, v čase Hobita mal 10 rokov... žeby sa stretli už vtedy niekedy? (Aragorn bol od dvoch rokov v Roklinke)...
-
1) Bilbo bol starý a už sa nepamätal presne / zveličoval / upravil, ako sa mu páčilo
2) Aragorn sa nestretol s Bilbom inokedy? Napríklad keď sa Aragorn hral na hraničiara? Bilbo mu zložil básničku, Argiemu sa zapáčila a začal ju všade recitovať :D
Alebo som úplne mimo? :pardon:
-
Kokos mne to nedáva spať (teda nespím preto, že sa učím, ale aj tak)
asi som to nepochopila správne a ten môj predošlý príspevok bol trochu odveci, ale... vylučuje sa Aragornovo a Bilbovo tvrdenie? Nemôže to byť proste eee konjunkcia? :smile:
-
neviem... veta "jsem Aragorn a ty verše patří k onomu menu" naznačuje, že je to fest dávno... otázne je, či to pre aragorna môže byť to isté ako "od vtedy čo som mal 10 a k Elrondovi do rolklinky došla partia 13 pajzlov, hobit a gandalf"...
... mne sa to zdá možné. aj keď kúsok divne vyjadrené (ja by som sa o veci, co sa stala ked som mal 10 podobne nevyjadril.... ale uvidíme, keď budem mať 88 :-P)
-
Ale myslite, ze vtedy Bilbo skladal basne, ktore by nielen ze boli tak dobre, ale este by aj rozpravali o Aragornovom osude, a dokonca by ich niekomu ukazal...? Ved kolko boli oni dokopy v Roklinke? A kedy tam najblizsie zavital?
-
najblizsie cestou domov ;-)
... a ako casto a kde sa ti dvaja videli pocas dalsich 70 rokov... ktozehovie (uvidime v Hobbitovi 2 od PJ :-D)
-
No cestou domov by to uz davalo ovela viac zmysel :)
-
Kto máte doma lotra, checknite jednu vec... Návrat Kráľa, šiesta kapitola Mnohá loučení, asi tretia strana...
Keď pochovali Théodena, píše sa tam (Mladá Fronta, 2000): “Nyní bylo na východní straně Mohylového pole devět pahrbků”. Ale to je kravina, lebo o stranu ďalej menuje Éomer len 8 kráľov, čo sú vo východnom rade mohýl. Maturovali sme nad tým s Loth asi 15 minút, lebo v Atlase je tam 8 mohýl. A nakoniec som v Anglickej verzii (Harper-Collins, 2001) našiel na tom isto mieste 8 mohýl..... čiže to vyzerá buď na chybu pani Pošustovej, alebo na opravenie chyby na strane Tolkienovcov až po jej preklade....
Tak ak môžte checknite, že ako sú na tom vaše verzie... zaujímavé budú asi najmä anglické pred 2001
-
Mám doma anglickú elektronickú verziu vytvorenú v roku 2000 a je tam 8 mohýľ, takisto slovenská z 2002 spomína 8 mohýľ. Žeby český preklad už rátal aj s chudákom Éomerom? :P
No, buď je Pošustovej preklad z nejakého neopraveného vydania (predpokladám, že jej preklady sa neaktualizovali a keďže Návrat vyšiel v CZ prvýkrát v 1992, v anglickej sa mohlo voľačo zmeniť).
Alebo to bude skôr nejaký omyl.
-
Toto je zaujímavé (asi iba pre mňa, ale aj tak)
Queen Margrethe II of Denmark
The queen is an accomplished and critically-acclaimed painter, and has held many art shows over the years. It is often said that were she not the queen, she could easily make a living as a professional artist. Her illustrations—under the pseudonym Ingahild Grathmer—were used for the Danish edition of The Lord of the Rings published in 1977 and the re-issue in 2002. She is also an accomplished translator and is said to have participated in the Danish translation of The Lord of the Rings. (anglická wikipedia)
Dronningen har også mangeartede kunstneriske interesser og evner. Hun har f.eks. i 1970 tegnet Danmarks julemærke og Grønlands julemærke fra 1983. I 1977 illustrerede hun den danske bibliofiludgave af J.R.R. Tolkiens Ringenes Herre. Det skete under pseudonymet Ingahild Grathmer. (dánska wikipedia)
-
tak táto teta sa mi začína celkom páčiť... :aragorn: ... tieto "malé" (oproti anglánom) kráľovské rodiny sú príma... najmä tie na severe...
-
to je dobreeeee :o :)
-
rozmyslala som nad tymi pahorkami
menuje tam aj syna Theodena?
ak ano je to divne ak nie tak to potom dava logiku
doma sa asi pozriam do knizky
-
nemenuje. aj ked neviem preco... bud ho este nepochovali, co je kravina, alebo kedze nestihol byt kral, nemal narok...
... ale inak sa to uz vyriesilo tym, ze v ostatnych jazykovych vydaniach je tam menej pahorkov...
-
ja len ze potom jej mozno pri preklade prislo logicke ze tam ma byt pahorkov viac a len osem kralov
-
Miláškovia, mám obrovskú dilemu... nemôžem sa dopátrať správneho dátumu, kedy bolo prvýkrát vydané Fellowship of the Ring. Totiž našla som dátumy 21.7.1954 (http://en.wikipedia.org/wiki/The_Lord_of_the_Rings#Publication), 24.7.1954 (http://en.wikipedia.org/wiki/The_Fellowship_of_the_Ring) (1 a 4 sú na klávesnici nad sebou, čiže tam sa mohol stať niekde preklep), ale ešte aj dátum 29.7.1954 (http://www.tolkienlibrary.com/sdebelder/SDB001.htm). Ten posledný dátum mám aj v tolkienovskom kalendári, čo mi visí na stene a riadila by som sa teda ním, lebo wikipédia je miestami nespoľahlivá. Ale aj tak, nie je to nejaké divné? :?:
A inak to znamená, že dnes je výročie :birthday:
-
z lotr.com
For 2010, The Lord of the Rings creative team is developing a touring version of the show, flexible enough to tour across the world while retaining the unique, thrilling and spectacular theatrical magic of the original London Production.
juch zeby zatulali aj do nasich koncin? dufam moooc
-
Och k tomu som skeptická... ale zase Praha by sa im mohla hodiť, alebo Viedeň alebo Budapešť. V tom prípade so mnou môžete rátať ;)
-
sak to... alebo ine mesto s lahkou dostupnostou :D
-
tu je clanok o Tolkienovi co dnes vyšiel v ČTK:
Tolkienův Pán prstenů láká čtenáře na celém světě i po 55 letech
--------------------
Ke zpravodajství: FOTO ve fotoarchivu
--------------------
Londýn/Praha 27. července (ČTK) - Trilogie Pán prstenů britského autora Johna Ronalda Reuela Tolkiena patří ke klasice žánru fantasy. Příběh plný napětí a fantazie si nachází oddané stoupence i po 55 let od vydání úvodního dílu. Ten se na pultech britských knihkupectví objevil 29. července 1954.
Košatý příběh putování půlčíka Froda Pytlíka a jeho přátel za zničením magického prstenu v Hoře osudu by se stal jen jednou z variací na téma boje dobra se zlem, nebýt Tolkienovy mimořádné fabulační schopnosti. Autor čtenářům v Pánovi prstenů předložil úplně nový, přesto starobyle a velmi autenticky působící svět. Kromě vlastní představivosti se Tolkien při vymýšlení Středozemě, její fiktivní historie, legend a jazyků nechal ve velké míře inspirovat starogermánskou a severskou mytologií, kterou jako vysokoškolský profesor důvěrně znal.
Přestože s prací na Pánovi prstenů začal Tolkien už ve třicátých letech, vyšel první díl trilogie, Společenstvo prstenu, až létě 1954. Navazující díly - Dvě věže a Návrat krále - se ale do britských knihkupectví dostaly už v listopadu téhož roku, respektive v říjnu 1955. V průběhu následující dekády se pak z knížky ve Spojených státech a západní Evropě stal doslova kultovní text.
Čeští čtenáři si na Pána prstenů museli oficiálně počkat až do začátku devadesátých let. Svou roli v tom zřejmě sehrála obava předlistopadových úřadů z politických jinotajů, které se podle některých tolkienovců v knížce objevují. Ačkoliv autor takový výklad odmítal, mohla jeho knížka v komunistickém Československu kolovat pouze ve formě samizdatu.
Novou vlnu celosvětového zájmu o Tolkienovo dílo způsobila jeho nedávná filmová adaptace. Tolkien sice tvrdil, že jeho knížky jsou nezfilmovatelné, ale v roce 1969 jej finanční tíseň přinutila k prodeji příslušných práv. Po dvou nepříliš úspěšných pokusech o zfilmování z přelomu sedmdesátých a osmdesátých let se tématu na počátku milénia chopil režisér Peter Jackson, který z něj udělal kasovní trhák první velikosti.
J. R. R. Tolkien se narodil 3. ledna 1892 v jihoafrickém Bloemfonteinu, dětství ale prožil v Sareholu poblíž Birminghamu, odkud pocházeli jeho rodiče. "Můj svět stojí na základech, které byly postaveny během pobytu v Sareholu. Všechno začalo při pohledu na velšské nápisy na nákladních vagonech. Divná jména, která jsem nedovedl vyslovit, mne vábila," popsal slavný spisovatel zdroj své inspirace.
Na univerzitě v Oxfordu vystudoval staroanglickou literaturu a jazyk, poté se v témže oboru stal profesorem. Publikovat začal ve dvacátých letech - nejprve vydal Slovník střední angličtiny (1922) a kritické vydání středověké romance ze 14. století Sir Gawain a Zelený rytíř (1925). Poté následovalo ještě několik odborných textů, ale nic tehdy nenasvědčovalo tomu, že by univerzitního profesora jednou proslaví žánr fantasy.
Vše přitom začalo poměrně nenápadně. Svým třem synům a dceři vymýšlel Tolkien pohádky, které si začal v průběhu 30. let zapisovat. Tak vznikl příběh o hobitovi neboli půlčíkovi Bilbu Pytlíkovi a jeho výpravě za pokladem. S knižním vydáním Tolkien původně nepočítal, ale rodinná přítelkyně Elaine Griffithsová rukopis odnesla do nakladatelství George Allen & Unwin, kde originální text zaujal. Knížka s názvem Hobit aneb Cesta tam a zase zpátky vyšla v září 1937 a ihned se stala bestsellerem.
Ačkoliv Hobit působí ve srovnání s výrazně komplexnějším Pánem prstenů spíše jako pohádka než fantasy, tvoří obě díla logický celek. V otázce, která kniha je zásadnější, je obec tolkienovců rozpolcená na dva nesmiřitelné tábory.
Dávné osudy obyvatel Středozemě vylíčil Tolkien také v knize Silmarillion, jejíhož vydání se ale nedožil. Zemřel v září 1973 a zanechal za sebou ještě řadu dalších knih a povídek. Před dvěma lety vyšlo další dílo spjaté s Tolkienem - Húrinovy děti. Pochmurný příběh o lidech, elfech i skřetech ve starých časech Středozemě dokončil dlouho po Tolkienově smrti jeho syn Christopher.
Tomáš Dušek pvl
-
dokument o Lotrovi knihe
http://www.youtube.com/watch?v=6SXDWEEZguI
vyjadruje sa tam Priscila, Carpenter, Hildebrantovci...